Karolína, aké to pre vás bolo písať pre detského čitateľa? Bola to výzva, alebo ste si tú zmenu publika užili?
Keď som sa rozhodla napísať detskú knihu, vôbec mi nenapadlo, aké ťažké to pre mňa nakoniec bude. Mala som nápad a informácie, ktoré chcem odovzdať, vysnívaného ilustrátora, ale až keď som začala písať, prišlo uvedomenie, aký náročný čitateľ dieťa vlastne je.
Láka vás pokračovať v písaní pre deti – napríklad aj pre tie, ktoré sa už začínajú o výživu zaujímať samy, ale často čerpajú informácie z nesprávnych zdrojov?
Áno, Moju prvú knihu o jedle som totiž počas jej tvorby napísala trikrát – najprv pre čitateľa okolo trinástich rokov, potom som ju zjednodušila pre osemročné dieťa a nakoniec som sa dostala k tejto finálnej podobe, takže pripravená na to určite som. :-)
Moja prvá kniha o jedle však bude baviť aj starších čitateľov, ktorí si samostatne hľadajú odpovede na svoje otázky, aj keď ich môžu zmiasť tvrdé listy. Hoci je určená primárne pre deti vo veku 4–6 rokov, kvalitné informácie v nej nájdu aj staršie deti – a trúfam si povedať, že aj rodičia či starí rodičia, ktorí chcú jednoduché a stručné vysvetlenie základných princípov výživy. Zároveň kniha zaujme aj mladších súrodencov, pretože dve hlavné postavy sprevádza maškrtný psík Oliva a kniha je plná obrázkov jedla. Moja dvojročná dcéra po nej – podotýkam, že dobrovoľne :-) – siaha každý deň.
Ako vyzerá vaše ideálne víkendové ráno?
Moje ideálne ráno, či už všedné alebo víkendové, je také, keď si všetci traja sadneme za stôl, nikam sa nemusíme ponáhľať, máme čerstvý chlieb a cez okná na stôl dopadajú slnečné lúče. To sú tie ingrediencie, ktoré naznačujú, že by to mohol byť fajn deň.
Aká detská desiata u vás teraz najviac frčí?
Banánové lievance (pozn. 1 zrelý banán, 1 vajíčko a 40 g ovsených vločiek – rozmixovať a opiecť lievance), kilá čerstvých malín a mandľové maslo.
Keď si chcete naozaj oddýchnuť, čo robíte – varíte, čítate, idete do prírody...?
Už niekoľko rokov vnímam, že si dokážem od mentálnej záťaže, ktorú na mňa moja práca kladie, oddýchnuť len vtedy, keď som offline a bez možnosti, aby ma niekto zastihol na telefóne. To sa mi darí medzi nórskymi fjordmi alebo pri surfovaní. V Prahe potom staviam Lego a raz za čas si večer s kockami potrebujem doslova naordinovať.
Čo vás aktuálne inšpiruje – či už v jedle, alebo všeobecne v živote?
Pred viac ako desiatimi rokmi som prvýkrát odcestovala na dlhší čas do Nórska, kde som pracovala v jednej malej miestnej kaviarni uprostred hôr. Škandináviu považujem za svoj druhý domov a severská kultúra je súčasťou všetkých aspektov môjho života. V Nórsku som si dokonca založila svoj prvý blog a kváskový nehnietený chlieb plný ovsených vločiek a semienok a famózny cheesecake – recepty z našej nórskej kaviarne – patria dodnes medzi najčítanejšie a najobľúbenejšie na mojom webe.
Je niekto vo svete gastronómie – autor, kuchár alebo osobnosť – ku komu sa rada vraciate po inšpiráciu?
Veľmi ma baví Ottolenghi, rada si kupujem a prehliadam jeho kuchárky. Veľa som sa naučila aj vďaka projektu a kuchárkam Pasta Grannies, úplne milujem videá na YouTube aj obe knihy s receptami talianskych babičiek, ktoré zatiaľ vyšli. Práve vďaka nim som pred pár rokmi začala pripravovať domáce cestoviny. Čo sa týka pečiva, obrovskou inšpiráciou je pre mňa Juliana Fischerová alias Maškrtnica, a keď niekam cestujem, vždy si pozriem tipy na Taste of Prague.
Najviac som sa však počas svojej kariéry naučila – a stále sa učím – od Dariny Křivánkovej, novinárky a okrem iného aj bývalej šéfredaktorky časopisu F.O.O.D. Keď som sa so svojím vzdelaním v oblasti kvality potravín a výživy ocitla na pozícii editorky webu o varení vo vydavateľstve, bola to práve ona, kto ma naučil správne napísať recept a mnoho ďalších praktických vecí, ktoré využívam dodnes. A stále si občas medzi jej receptami zalistujem, keď hľadám inšpiráciu na rýchlu večeru.
Ďakujeme za rozhovor. :-)
Knihu Karolíny Fourovej nájdete u nás na e-shope.